» » Cefalù – Sicília / Liparské (Eolské) ostrovy

Cefalù – Sicília / Liparské (Eolské) ostrovy

posted in: Cestovanie | 0

Prišlo leto a s ním spojené sťahovanie národov krížom-krážom po európe za pieskom, hnedou pokožkou, morom, poznaním a inými viac či menej potrebnými záležitosťami.
Tak sme išli aj my.
Tentoraz sme hľadali našu letnú dovolenku na poslednú chvíľu. Mali sme vyhliadnutých niekoľko destinácií, niektoré už odskúšané, ale aj niečo kde sme ešte neboli.
Snáď okolnosti v severnej afrike a Grécku, alebo iná záludnosť spôsobili, že sme nenatrafili na nič, čo by spĺňalo naše požiadavky, medzi ktoré určite patrila aj cena.
Toto obmedzenie patrí medzi hlavné, ale nie najhlavnejšie.
Ďalšími prioritami sú tak isto nejaká pláž kde sa dá “vyčľapkať”, podľa možnosti skôr piesková, ale nie je podmienkou.
Historické pamiatky. Najlepšie malé, staré mestečko s hromadou úzkych uličiek, kde sa bez problémov stratíte a aj keď už idete po tej istej uličke piatykrát, stále máte dojem, že ste tadiaľ určite ešte nešli, ale stále natoľko malé, že sa z neho bez ujmy dostanete von.
Prírodné zaujímavosti. Určite stojí za to vidieť na vlastné oči to, čo ste doteraz obdivovali len v bedekroch cestovných kancelárií, alebo na obrazovke v cestopisných dokumentoch.
Gastronómia. Nie sme vášniví cestovatelia za gastronomickými špecialitami, ale predsa si niekedy nenecháte újsť ochutnať niečo, čo by ste sa inokedy báli aj chytiť do ruky. Či?
Mentalita. Iný kraj, iný mrav. Človek spoznáva a veľa sa naučí, “odkuká”, alebo s opovrhnutím okomentuje a zamietne.
A veľa iného…
Toľko k skromným požiadavkám.

Poďme k veci

Voľba nakoniec padla na Sicíliu. Áno presne tú Sicíliu, kde sa už chlapci rodia ako mafiáni a v každom domorodcovi v kaviarni som hľadal nejaký náznak v tvári, že on je tu miestny “krstný otec”. Možno to tak aj skutočne je a tí starí muži chlipkajúci kávičku a typicky gestikulujúci rukami určite pamätajú aj “staré dobré časy”, ale Sicília je dnes už iná. Kľudnejšia. Snáď.
Tak sme teda vyrazili, smer Bratislava – Palermo.
Do obrazu nás dostáva tour operátorka hneď cestou z palermského letiska Falcone e Borsellino, keď nám ukazuje vysoký obelisk s pamätným textom kde členovia Cosa Nostra vyhodili do vzduchu legendárneho sudcu Falconeho aj s manželkou a ochrankou. Kúsok nad cestou na úbočí hory stojí malý biely domček, paradoxne s nápisom na stene “No mafia” – odtiaľ bolo stlačené tlačidlo diaľkového odpaľovača.
Šofér autobusu, bol to prvý človek, u ktorého moja bujná fantázia začala pracovať na plné obrátky, asi takto by som si predstavoval člena sicílskej mafie. S kamennou tvárou, z ktorej išiel strach riadil s rozhodnosťou Dona dopravu v úzkych uličkách na predmestí Palerma. To preto, že náš autobus zatarasil polovicu už aj tak dosť úzkej ulice. Žiadny problém, neviem čo by sa dialo u nás v takejto situácii, ale tu sú na to zvyknutí.
Celkovo k dopravnej situácii musím povedať, že na to čo poznáte z našich ciest rýchlo zabudnite. Staršie a otlčené autá nie sú symbolom chudoby tohto regiónu, je to dôsledok toho, ako sa tu jazdí. Jednoducho nemá zmysel jazdiť na drahom a naleštenom aute, keď tu platí pravidlo kto je väčší a drzejší ten má prednosť. Keď k tomu pridáte úzke a preplnené uličky pochopíte, že autá určené pre parádu tu nemajú v bežnej premávke miesto.

Cefalù

Dorazili sme do hotela Santa Lucia le Sabie D´Oro na predmestí malebného historického mestečka Cefalù. Ubytovanie nie je žiadny luxus, ale hotel je čistý s vynikajúcou stravou, situovaný na kopčeku, takže máme každý večer nádherný výhľad na more a historickú časť mesta pod skalným bralom La Rocca, ktorej dominuje vysvietená dvojvežatá románska katedrála na Piazza del Duomo.
Kto obľubuje úzke uličky dláždené mačacími hlavami príde si na svoje. Mesto je plné obchodíkov s typickým turistickým tovarom, od magnetiek rôzneho druhu a tvaru až po nafukovacie čokoľvek. Určite sa oplatí navštíviť predajcov domácich produktov charakteristických pre Sicíliu. Hlavne lokálne vína, olivový olej, syr, keramiku, cukrovinky, kto si rád necháva nákupy až pri odchode na letisku musí počítať s tým, že za ten istý tovar tam zaplatí o 100% viac (niekedy aj viac). Nesmiem zabudnúť na predavačov ovocia a zeleniny priamo z auta, ktoré chutia ešte ako skutočné ovocie a zelenina a citiť v nich ešte niečo naviac-cítiť v nich slnko.
Keď sa budete túlať mestom určite nevynechajte návštevu spomínanej románskej katedrály Duomo di Cefalù, ktorú nechal postaviť Roger ll. Podľa príbehu po tom, ako sa zachránili pri búrke na mori sľúbil, že v prvom meste na pevnine kde priplávajú nechá postaviť ako poďakovanie za záchranu života katedrálu. Tak to je ona. Dostanete sa k nej smerom na východ z autobusovej, alebo železničnej stanice (sídlia hneď vedľa seba) po Via Aldo Moro cez Via Giacomo Metteotti na Piazza Garibaldi a nakoniec po Corso Ruggero. Ako dobrý orientačný bod slúži práve bralo La Rocca. Na východnej strane mesta, za spomínaním bralom, nájdete prístav odkiaľ vyrážajú rybári za svojimi úlovkami.
Za zmienku tiež stojí dlhá promenáda Lungomare Giuseppe Giardina tiahnuca sa na západ od mesta. Je naozaj dlhá a s obľubou ju využívajú na večerné “špacírky” nie len domáci, ale aj turisti.
Ak sa počas horúcich dní budete chcieť schladiť môžete tak urobiť v mestskej práčovni Lavatoio. Dostanete sa k nej priamo z jednej z najrušnejších uličiek Via Vittorio Emanuele po mierne točitých shodoch, kde sa nachádza uzavretý priestor medzi vysokými domami. Tu z kovových zvieracích hláv prúdi studená voda do niečoho čo pripomína akési malé kúpele s vybudovanými kamennými vaňami, kde v minulosti obyvateľky mesta chodili prať prádlo. Voda priteká z podzemnej riečky, ktorá vyteká na povrch na pobreží niekde medzi domami a odteká dierou v stene a je naozaj studená. Kúpať sa tu neodporúčam. Je to zakázané, ale omočiť nohy sa dá a hlavne je tam príjemne chladno.
Kapitola sama o sebe sú kaviarne a gelaterie (zmrzlinárne). Káva na jedno “uchlipnutie” je vynikajúca o tom snáď nemá význam ani písať, ani sa to nepatrí, pokiaľ sa tomu nevenuje minimálne samostatný článok, to isté platí aj o zmrzline.
Nudiť sa tu určite nebudete, ak vás omrzí vylihovanie na pláži môžete skúsiť výlet loďou za vulkánmi na Eolské, alebo tiež nazývané Liparské ostrovy. V prípade, že si požičiate auto, alebo motorku, môžete sa vydať do vnútrozemia. Hneď od pobrežia sa dvíha pohorie Madonia s najvyšším vrchom takmer 2 000 mnm, ktorého úbočia sú posiate dedinkami s bohatou historickou architektúrou a v okolí nemáte núdzu o samoty učupené medzi olivovníkmi a mandľovníkmi.
Ak stále budete mať chuť na ďalšie dobrodružstvá skúste Etnu, ale až tam sme sa nedostali.

 

Leave a Reply