» » Sardínia

Sardínia

posted in: Cestovanie | 0

Za všetkým hľadaj ženu

Ako skoro vždy, dovolenku vyberala moja krajšia polovička.
Niekedy na konci zimy pri “brúzdaní” internetom objavila malý apartmánový domček v mestečku Alghero na západnej strane Sardínie, prekrásneho ostrova v stredozemnom mori.

Keďže sme doteraz, okrem jednej, absolvovali naše dovolenky autom, moja prvá reakcia znela: “Ako sa tam chceš dostať?”
Kto aspoň trochu pozná ženy, vie že v takýchto prípadoch sú už dôkladne pripravené. A tak aj bolo. Z jej úst zaznela blesková odpoveď: “Aj to, som už vymyslela. Pôjdeme letecky!” A tak som bol v krátkom okamihu oboznámený so stručným plánom, kde, ako a približne kedy vyrazíme.

Po krátkej mailovej komuníkácii s pánom v Alghere (oni boli v skutočnosti dvaja, jeden pôvodom slovák a druhý “domáci”) sme mali dohodnutý termín (13. 6. 2012 – 21. 6. 2012) a mohli sme sa sústrediť na kúpu leteniek. Ako finančne najvýhodnejšia prišla do úvahy “nízkonákladovka” Ryanair. S trochou trpezlivosti a priebežného sledovania ceny na ich domácej webstránke sme sa pri sume cca 190,- € rozhodli, že to by mohla byť cena, ktorá nám vyhovuje. Konečná suma za spiatočné letenky pre dve dospelé osoby a jedno dieťa +36,- € (servisné poplatky) + príplatok 50,- € za jednu 20 kg batožinu navyše sa zastavila na cca 280,- €.

Môžeme vyraziťIMGP2297

Nebolo jednoduché zbaliť sa, najmä ak sme mali vo zvyku jazdiť na dovolenky autom. Predsa len do svojho tátoša človek často nahádže aj veci, o ktorých na dovolenke ani netušil, že ich vôbec mal so sebou a objaví ich len pri vybaľovaní po návrate domov. Teraz sme boli limitovaný hmotnosťou batožiny a preto sme museli všetko dôkladne prehodnotiť a natlačiť.

Let prebehol pokojne a zvládli sme ho v zdraví aj napriek snahe palubného personálu predať nám snáď čokoľvek čo mali práve poruke, od parfémov nejasného pôvodu až po stieracie žreby. S hrdosťou obrancov nedobitného hradu, spokojní že sa nám podarilo odolať ponukám zakúpiť pochybný a hlavne nepotrebný tovar, sme z lietadla zamierili priamo do príletovej haly na letisku Fertilia, kde mal podľa inštrukcií stáť automat na cestovné lístky. So šťastne zakúpenými lístkami sme sa autobusom presunuli na konečnú kde nás mal vyzdvihnúť Bruno, jeden zo spolumajiteľov apartmánov (áno presne ten z dvojice, ktorý nevedel ani “ceknúť” po slovensky). A tu sme stretli dvoch milých ľudí, Vlada a Veroniku. Vďaka ich jazykovým schopnostiam (pretože tie naše sú veľmi biedne) kontaktovali Bruna, ktorý nás odviezol do apartmánu.

“Hybajme” do jaskyne

Grotte Di Netuno
Grotte Di Netuno

S Vladom a Veronikou sme vytvorili výbornú partiu a v počte 5ks človeka sme sa vybrali spoznávať Alghero a jeho blízke aj vzdialenejšie okolie. Už v prvý večer sme sa s nedočkavosťou suchozemca ponáhľali zistiť kdeže sa nachádza hranica medzi pevninou a tou slanou vodou. Na počudovanie žiadne prekvapenie sa nekonalo, voda bola slaná a tak sme absolvovali prvé zoznámenie sa s mestom.

Ráno, sladké raňajky a odchod do mesta. Blízko prístavu sme zakúpili lístky na panoramatický autobus Trottolo smer Capo Caccia, kde sa nachádza jaskyňa Grotte Di Netuno. A tak sme vyrazili na 25 km dlhú cestu v otvorenom autobuse s vetrom vo vlasoch. Cestou ešte pár fotiek do albumu s panorámou ostrovčeka Foradada a môžeme sa vydať na zostup po cca 650 schodoch ku vchodu do jaskyne, ktorý sa nachádza asi 1m nad hladinou mora. Priamo pri vstupe kotvia lode, ktoré privážajú turistov do jaskyne po mori. Z jaskyne vial príjemný chladný vánok, ochladený sme sa vydali na spiatočnú cestu, ako inak, po schodoch. Jediné prečo sme tie schody späť zvládli, bola vidina kaviarne na parkovisku s nádherným výhľadom.

Výhodou zakúpeného lístka je, že platí po celý deň preto sme sa mohli cestou späť zastaviť na pláži Mugoni, zhruba v polovici našej cesty, a večer znovu naskočiť na posledný autobus vracajúci sa z jaskyne do Alghera.

Cesta na juh

Bosa
Bosa

Na ďalší deň sme sa rozhodli, že pocestujeme na juh. Približne 50 kilometrov južne od Alghera sa nachádza malé stredoveké mestečko Bosa. Vyrazili sme hneď po raňajkách, ako inak, sladkých. V centre Alghera na okraji krásneho zeleného parku sa nachádzajú zastávky prímestských autobusov za celkom slušné ceny. Našli sme si ten správny a vyrazili sme po rozprávkovej ceste lemujúcej pobrežie. Cesta sa kľukatila pomedzi zelené kopčeky, na ktorých sa kde-tu objavovali pastierske domčeky so stádami kôz a medzi skalnatými bralami sa z času na čas objavili romantické pláže s tyrkysovou vodou a bielym pieskom. Už samotná cesta je zážitok, ktorý sa oplatí absolvovať.
V klimatizovanom a poloprázdom autobuse sme dorazili na miesto. Je to kľudné mestečko plné rybárskych člnov nad ktorým sa vypína stredoveký hrad. Prešli sme sa starými uličkami a po obede v miestnej reštaurácii sme vyrazili k moru. Po brehu rieky Temo, ktorá preteká mestom, sme dorazili na pláž s hnedým pieskom. To bol jediný hnedý piesok, ktorý sme videli, inak sme sa stretli len s bielym.
Kávička, kúpanie, oddych a cesta späť.

Maria Pia

Maria Pia
Maria Pia

Je ráno, sladké raňajky nám už začínajú pekne liezť na nervy, ale ešte sme to zvládli.
Na požičaných bicykloch od Bruna sme vyrazili na ďalšiu z nádherných pláží v okolí Alghera. Nachádza sa hneď za mestskou plážou a od vnútrozemia je oddelená vysokými pieskovými dunami a píniami. Pláž Maria Pia je pokrytá bielym pieskom a v dunách pod stromami nájde človek výborný úkryt pred silným slnkom, konečne pláž pre mňa :-). Výhodou je, že čím ďalej od centra sa nachádzate tým prázdnejšie sú pláže a na ostrove je možné nájsť aj romantické pláže nie len pre samotárov. 😉

Stintino – La Pelosa

Stintino – La Pelosa
Stintino – La Pelosa

Sladké raňajky sme už nezvládali a tak sme sa zásobili syrmi, zeleninou, olivovým olejom a čerstvým pečivom a “hybaj” na výlet.
Stintino je malé mestečko na severozápadnom cípe ostrova. Musíte ním prejsť ak sa chcete dostať na jednu z najkrajších pláží Sardínie.La Pelosa a kúsok od nej ležiaca La Pelosetta (malá La Pelosa) sú nádherné, spočiatku plytké pláže s bielym pieskom a tyrkysovou vodou. Torre Pelosa je stará bašta na malom ostrovčeku a môžete ju vidieť snáď na všetkých fotografiách z tejto oblasti. Určite sa toto miesto oplatí navštíviť.

Barcelonetta

Casa del formaggio
Casa del formaggio

Vďaka svojej katalánskej minulosti prezývajú Alghero aj Barcelonetta (malá Barcelona) a dodnes je tu katalánčina používaným jazykom. Už zďaleka vám padne do oka mozaiková kupola kostola San Michele a celému historickému centru dominuje pevnosť  Forte della Maddalena s jej baštami.

Prídu si tu na svoje aj milovníci syra a vína, odporúčam im zastaviť sa v Casa del formaggio (dom syrov) v centre Alghera, kde nájdete mnoho druhov tejto pochúťky a samozrejme aj domáci syr pecorino. Uličky sú plné obchodíkov so suvenírmi a bežným turistickým tovarom, ale nájdete tu aj predavačov domácich výrobkov. Alghero je nádherné aj večer, keď sa zaplnia kaviarne a reštaurácie turistami, ale aj domácimi a vám neostáva nič iné, len nasávať túto atmosféru koľko sa len dá.

Odchod z raja

San Michele
San Michele

Možno sa vám nadpis bude zdať trochu patetický, ale ja som sa tak skutočne cítil. Ako v raji. Počas krátkych siedmich dní sme absolvovali množstvo zážitkov, ktoré naše hlavy spracovávali ešte po príchode domov. Niekomu sa sedem dní bude zdať málo, ale vzhľadom na program sme sa niekedy pristihli, že nevieme aký ja deň a na záver by sme kľudne odprisahali, že sme tam boli dva týždne, ale tak má asi vyzerať ten správny oddych, keď nevnímate čas a kalendár je pre vás len nepotrebná nástenná rekvizita.

Túto destináciu môžem len odporučiť a určite sa sem chceme ešte vrátiť. 😉

Leave a Reply